Je drevo vhodný materiál na lávku, most cez potok? Môžem hneď odpovedať. Áno je!

Postupne vysvetlím, prečo si to myslím :).

K napísaniu tohto blogu prispeli dva nedávne podnety.

Prvým podnetom bolo nedávne stretnutie a rozhovor o použití dreva na lávky cez potok.

Druhým bol výlet s rodinou do obce Zálesie, neďaleko od Bratislavy, k víťazovi CEZAAR za kategóriu exteriér – ku Korzu Zálesie.

008-drevene-lavky-material-pavlech-architekti

Náš návrh lávky cez potok Tŕstie v Starej Turej. Rezopohľad, centrálna zóna mesta Stará Turá, návrh 2018

Prvý podnet

Absolvoval som zaujímavé stretnutie. Predebatovali sme viaceré témy, väčšinou k architektúre a staviteľstvu. Dostali sme sa aj k drevu a jeho k jeho použitiu v exteriéri. Na rad prišli aj „naše“ lávky. „

„…je to síce pekné, ale to nevydrží. Nechceme, aby sa to za dva-tri roky rozpadlo,…“

„…čo chcete použiť? Smrekovec? Dub? To bude, ale veľmi drahé…“

To je asi gro môjho podnetu. Pán to vôbec nemyslel zle, rozumiem jeho obavám.

Tento jeho príklad som použil aj preto, lebo sa často opakuje, tieto argumenty zľudoveli.

Je to ale naozaj tak?

K argumentu, že to nevydrží, rozpadne sa to za dva – tri roky.

Na mieste, kde sme lávku navrhovali a projektovali stojí stará pôvodná lávka, ktorá má oceľovú nosnú konštrukciu a nášľapná vrstva sú drevené fošne. Lávka je už dlhšie označená za problematickú, v zlom stave. Tie staré fošne sú tam možno tridsať rokov, možno viac. To je môj odhad (pochádzam zo Starej Turej a nepamätám si, že by sa niekedy menili…).

Podobne je riešená aj nová lávka. Oceľová konštrukcia a drevené opláštenie.

Na Slovensku je týmto spôsobom riešené veľké množstvo lávok a mostov ( o svete ani nehovorím). V horskom prostredí, v prírode, sú častokrát riešené iba z dreva. Argument, že sa po dvoch – troch rokoch rozpadne neobstojí. To by musela byť z zrejme z bazového dreva.

Týmto sa dostávame k druhému argumentu a tým je druh dreva. Smrek to určite nebude. Treba minimálne smrekovec (náš opadavý, alebo sibírsky). Osobne najradšej by som bol za tvrdé dreviny. Najlepší by bol dub.

002-drevene-lavky-material-pavlech-architekti

Jesenná prechádzka ku Korzo Zálesie, viac info tu.

Druhý podnet

Druhým podnet bol výlet s rodinou ku Korzu Zálesie. Tento projekt tento rok vyhral kategóriu exteriér v súťaži CEZAAR 2020.

Most, mólo, drevená promenáda alebo prírodné korzo sa nachádza v náročnejších podmienkach ako lávky na Starej Turej. Je založené na dubových koloch. Osvedčené riešenie. Benátčania o tom vedia svoje.

Je teda v priamom kontakte s vodou, čo u „našich“ lávok nie je. Tam je kontakt len s dažďovou vodou a so snehom (priamo maximálne pri storočných záplavách).

004-drevene-lavky-material-pavlech-architekti

Hlavne naším deťom sa páčilo. Palec hore za maják s malou rozhľadňou. Tabuľky s obrázkami a popisom vodného vtáctva sú super nápad.

005-drevene-lavky-material-pavlech-architekti

006-drevene-lavky-material-pavlech-architekti

Víťaz CEZAAR 2020 za kategóriu Exteriér – Korzo Zálesie od ateliéru AŽ Projekt. Výsledky CEZAAR 2020 nájdete tu.

001-drevene-lavky-material-pavlech-architekti

Vizualizácia výmena starej lávky na ďalšom uvažovanom mieste.

007-drevene-lavky-material-pavlech-architekti

Späť k lávkam, späť k drevu.

Taký nápad – riešenie pre Starú Turú. Možno sa oplatí inšpirovať Korzom Zálesie. Tento projekt realizovali vo veľkej miere nadšenci z obce a dobrovoľníci.

Stará Turá má vlastné lesy a mestskú organizáciu Lesotur. Dubu je tam dostatok. Neiniciujem žiadne holoruby. V rámci prírode blízkemu obhospodarovaniu lesa by sa získalo drevo. Profily sú malé, využiť by sa teda mohli aj stromy, ktoré sú mladšie, navzájom si zavadzajú, atď. To by sa už nechalo na kompetentných lesníkov. Použilo by sa teda lokálne drevo, ktoré sa následne nareže, vysuší, ohobľuje a pripraví na opláštenie lávky.

Lávka ma hlavnú nosnú konštrukciu oceľovú. Viem si predstaviť, že drevené časti by vedeli zrealizovať aj dobrovoľníci spolupráci so šikovným tesárom, alebo stolárom. Kotvenie sme navrhli jednoduché.

A údržba? Kto to bude udržiavať?

Na toto odpoviem asi tak, že o všetko sa treba starať. Marketingový slogan „bezúdržbový“ je dobrá hlúposť, ktorý žial funguje, čím ďalej viac.

Teda ak chcete mať drevo ako nové. Ak ho necháte, aby nabralo prirodzenú patinu, je takmer bezúdržbové. Zošedne.

 

Ak chce mesto mať lávku stále ako novú. Dávam ponuku. Ak sa zabezpečí olej, štetce, adoptujem si jednu lávku 😉 .

 

Ako sme sa dostali k návrhu lávky?

Podrobnejšie to vysvetľujeme v blogu Sprístupnený potok a návrh lávky. Píšeme v ňom, že hybným momentom na spracovanie tejto štúdie boli staršie návrhy lávky cez potok. S ich návrhmi sa okrášľovací spolok nestotožňoval (ani my nie) a oslovil nás na spoluprácu. Návrh lávky sme spojili s celou zónou potoka.

Na toto som viac krát počul, že „…viete ako, niekomu sa páčia blondíny a niekomu brunety.“ (To akože dizajn a architektúra je čisto subjektívna. Kvalita sa vraj nedá merať, atď.)

Mám to šťastie, že mne sa páčia aj blondíny , aj brunety, aj čiernovlásky. Teda na jedno zadanie môže byť viac dobrých riešení.

Problém nastane ak „Očko mala len jedno, aj na to mala belmo, vlasy mala sivé, nohy mala krivé, zuba ani jedného,…“ 🙂

To myslím všeobecne na posudzovanie napríklad architektúry, nie konkrétny návrh lávky. Inak povedané, že aj architektúru vieme hodnotiť.

 

Nabudúce sa môžme povenovať drevostavbám a to často používanému argumentu, že do drevostavby nalezú myši a zožerú ju. Drevenice stoja. Myš sa vie nasťahovať aj do polystyrénu v murovanom dome. O tom, ale nabudúce.

MP