Cintorín v meste
Z okien nášho ateliéru vidíme na hlavný vstup do Martinského cintorína. Medzi nami a cintorínom je len cesta, Trnavská ulica. Keďže bývame neďaleko, do práce chodím často po svojich a najradšej cez cintorín.
Na tento krátky článok, alebo ak chcete blog, sa chystám už od mája. Čas tak neuveriteľne beží, že z mája je november. Nedávne sviatky Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých ma postrčili k tomu, aby som týchto pár riadkov napísal.
Oáza pokoja
Rád chodievam do práce cez tento cintorín, pretože je tam kľud, ticho a kúsok prírody v meste. Toto prostredie človeka nabáda spomaliť, zastaviť sa v uponáhlanom svete. Ale kedže sme architektonický ateliér, nebudem pokračovať v duchu memento mori, ale prejdem do prostredia, urbanizmu a architektúry.
Staré stromy
Cintorín má svoju atmosféru vďaka svojej historií (v tomto roku je to presne sto rokov od jeho vysvetenia) a tým pádom vďaka veľkosti stromov, ktoré tam rastú. Stromy svojimi korunami zakrývajú takmer celú jeho plochu.
Pre veľkosť a hustotu stromov je tu príjemná teplota a vlhkosť aj v letných mesiachoch.
Tento „prales“ poskytuje domov viacerým druhom vtákov, veveričkám a iným malým cicavcom. Pestrý život v korunách starých stromov je najlepšie vidieť a počuť v jarných mesiacoch.
Cintorín v meste
Cintorín je hlavne miestom posledného odpočinku, miestom pochovávania a uloženia urien. Je miestom, kde si pripomíname naších predkov a spomíname na nich. Je tiež miestom relaxu, hlavne duševného. Môžeme si odpočinúť na lavičke a vyvetrať si hlavu. Môžeme sa len tak poprechádzať. Cintorín s rastlou zeleňou je tiež tlmičom hluku, prachu, zdrojom kyslíka. Cintorín môže byť takou malou oázou v centre mesta.
O preplnenosti cintorínov, riešenia vzniknutého odpadu a jeho separovania, zas niekedy nabudúce.
O podobnej téme si môžete prečítať v blogu o vyrúbanej topoľovej aleji.
