Vyrúbaná topoľová alej

Pred nedávnom sa zrealizoval výrub topoľovej aleje v Starej Turej, ktorá z oboch strán lemuje cestu do rekreačnej oblasti Dubník. 

Koncom marca sme mali s ateliérom pracovnú cestu do môjho rodného kraja. Čakalo nás zameranie rekreačnej chalupy na kopaniciach neďaleko Brestovca (okr. Myjava) a zameranie knižnice v Starej Turej.

Zdravé, alebo napadnuté

Pred druhou akciou sme si dali na Starej Turej obed. Pri vedľajšom stole, oproti nám, viedli tri staršie dámy oduševnený rozhovor. Nedalo sa nepočuť, že komentujú prebiehajúci stav s výrubom aleje. Jedna z nich prejavila značnú nespokojnosť. „Veď vyrúbali zdravé stromy, bola som sa tam pozrieť“. Táto téma bola v meste živá. Fotilo sa, diskutovalo, niektorí boli za, niektorí proti. Téma sa „načala“ aj u rodiny. S manželkou sme sa teda išli na „alej“ po výrube pozrieť.

Aby som vás najprv uviedol do problematiky, mesto vec rieši už dlhšie. Vyjadrenie mesta si možete prečítať tu a tu. Hlavným argumentom mesta bolo, že topole boli už prestarnuté a môže dôjsť k ohrozeniu ľudského zdravia či majetku.

Na stránkach mytrencin.sme.sk sa aleji venovali v dvoch článkoch. Jeden bol uverejnený pred výrubom a druhý počas, resp. po výrube. 

Rozumiem aj argumentom „nahnevaných“ občanov. Prešiel som si väčšinu kmeňov. Voľným okom sa zdá, že približne 70% tvorili zdravé stromy. Možno viac, možno menej. Preto sa možno mali len zrezať, alebo odstrániť len poškodené stromy, vysadiť pomedzi staré stromy novú alej a po rokoch staré stromy odstrániť. To je už teraz jedno. Navyše nevieme k akým odborným zisteniam prišli pracovníci Lesoturu. 

Prikladám krátky úryvok z vyššie zmieneného článku.

Vyjadrenie Lesoturu

Stav stromov skúmali pracovníci mestskej spoločnosti Lesotur. „Posudzovali sme ich vizuálne, cez ulomené konáre vstupuje dovnútra kmeňu hniloba. Robili sme tri – štyri závrty Presslerovým nebožiecom do hĺbky asi 40 centimetrov,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Ivan Durec. Na vzorkách dreva zistili známky hniloby, poškodené sú kmene stromov. Topole sú podľa neho krátkoveká drevina, vysadili ich v šesťdesiatych rokoch a teraz sú v zenite svojho života.

Potenciál novej aleje

Možno sa to celé dalo zrealizovať inak. Každopádne je tu nová situácia a veľký potenciál. Nová alej by mala mať hlavu aj pätu. Výber drevín, ich koruna, výška kmeňa, hustota, monokultúra, alebo kombinácia viacerých drevín, atď. Toto všetko by sa malo zohladniť pred zasadením nových stromov. Je to ukážkové zadanie pre krajinného architekta. 

Možno práve vyrúbaná alej odštartuje riešenie rekreačnej zóny na Dubníku. Zóny s veľkým potenciálom, ktorý momentálne len chátra.

Zadanie pre verejnú súťaž? Prečo nie.

Do novej aleje sa pravdepodobne počíta s dubmi. Dubov je viacero druhov a možno práve to by bolo na aleji zaujímavé. Dubová, ale z viacerých druhov.

Aký strom nahradí topole?

Každopádne sa charakter aleje zmení. Pôvodne bola topoľová so štíhlimi a vysokými stromami. Dubová (ak sa vyberie práve tento strom) bude nižšia, košatejšia. Treba preto zadefinovať výšku kmeňa, úroveň koruny a mnohé iné. Po rokoch, ako sa hovorí, ak dožijeme, stromy môžu vytvoriť zaujímavý priestor tým, že sa im začnú prepletať koruny. Začnú vytvárať akokeby klenby v lodi kostola. Vytvoria dlhý jemne ohraničený priestor s presvitajúcim svetlom pomedzi miesta, ktoré ešte nestihli dorásť, pomedzi listy…

Alej navodzuje vstup do oblasti, kde už treba „vypnúť“, oddýchnuť si, zrelaxovať.

Páči sa mi myšlienka, ktorú odprezentoval pán Durec v spomenutom článku. 

„Sú tam vhodné akékoľvek dreviny, ktoré kompozične zapadajú do krajiny. Viem si tam predstaviť lipy, ktoré sú veľkým prínosom pre včelárov, viem si tam predstaviť oskoruše, javory, buky, duby, jedlé gaštany, škála vhodných drevín je pestrá,“ uzavrel Durec.

Dub, lipa, alebo gaštan

To je pravda, ale výberom dreviny to nekončí. Ak by končilo, bola by to podľa mňa premrhaná príležitosť. Dobré, ale dalo sa oveľa viac.

Páči sa mi aj zaradenie vzácnej oskoruše do zoznamu vhodných drevín. Určite by alej z oskoruší naštartovala v tomto kopaničiarskom regione na pár týždňov turizmus. Pre vzácne ovocie by sa možno pod korunami týchto dlhovekých a obrovských stromov odohrávali urputné boje. Oskorušovica je predsa poklad medzi pálenkami. 🙂

Mojimi favoritmi sú duby, lipy a gaštany. Oskorušu som vyradil. Jednak pre spomenuté „oskorušové vojny“ v čase dozrievania a hlavne kvôli tomu, že ak by mestská polícia nenainštalovala kamery po celej dĺžke aleje, mladé stromčeky by s určitosťou dostali nohy. 🙂

Aleje treba dopĺňať, sú výrazným krajinotvorným prvkom. Delenie veľkých polí, vytváranie alejí stromov a biokoridorov, striedanie plodín, atď. má veľký význam nielen ako ochrana pred záplavami, ale aj pred suchom a eróziou.

Či boli stromy zdravé, alebo nie, je už teraz jedno. Topole sú dole, padli pod pílou. Turanci majú teraz veľký potenciál. Nielen v novej aleji, ale aj v množstve získaného topoľového dreva. Z mesta vareškárov môže byť aj mesto korytárov 🙂

(Korytá sa vyrábali prevažne z topoľového dreva)

„Nejapný žert na konec“  🙂