Ovčia vlna
S ovčou vlnou, ako stavebným izolačným materiálom, som sa stretol prvýkrát na vysokej škole. Mali sme predmet alternatívne materiály. Materiál nám bol predstavený ako výnimočný s viacerými výhodami. Ako nevýhodu si pamätám vyššiu cenu a jej nedostatok pre pokrytie trhu na Slovensku. Ako príklad intenzívneho využívania ovčej vlny pre stavebné účely sa často spomína Austrália.
Odpad alebo poklad?
Tento víkend som v relácií Farmárska revue videl reportáž o probléme s ovčou vlnou. Situácia s odbytom vlny sa stala pre mnohých chovateľov takmer neriešiteľnou. Z vlny sa stal odpad, ktorý nikto nechce ani zadarmo.
Ovčiu vlnu nemôžete len tak vyhodiť na skládku, pretože ide o odpad, ktorý nezhnije. Nedá sa ňou kúriť, lebo nehorí. Vlna sa teda hromadí v skladoch.
Na jednej strane vychválený produkt, stavebná tepelná izolácia a na strane druhej prebytok vlny, ktorá sa stáva odpadom.
Problém cena
Rozumiem, že tento produkt nie je pre všetkých, mnohých odradí mierne vyššia suma, ale aj tak si myslím, že vyprodukovaná vlna na Slovensku by sa dala bez problémov spracovať a využiť. Využila by sa napríklad vo výstavbe zameranej na ekologické a obnoviteľné zdroje. Zrejme ju nepoužije stavebník, ktorý plánuje stavať z tehly alebo porobetónových tvárnic, ale do drevostavby je ako „vyšitá“. Ak by sa nepoužila ako celosystémová izolácia, stále sa dá použiť ako napríklad podlahová izolácia, atď.
„Je to pre chovateľov nutné zlo, ktoré zo zooveterinárneho hladiska, zvieratá musia ostrihať, aby im zabezpečil priazdnivé životné podmienky a potom sa už len bohužial musí obzerať po výkupcovi, ktorý by tú vlnu od neho vykúpil.“ Slavomír Reľovský, Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, zdroj: Farmárska revue 10.2.2019
V relácií sa tiež spomína, že momentálne neexistuje racionálne využitie tejto vlny. Nie som dokonale oboznámený s touto problematikou, ale myslím si , že „preklopiť“ do stavebníctva by malo zmysel.
Pri hladaní spracovateľa ovčej vlny som našiel spoločnosť z Moravy, ale neskôr aj spracovateľa a výrobcu telepnej izolácie z Nového Mesta nad Váhom. Potešilo.
Po pozretí spomenutej reportáže som si myslel, že na Slovensku nemáme spracovateľa. Spracovatelia na Slovensku sú, potešilo. Verím, že používajú slovenskú vlnu a že nedovážajú vlnu zo zahraničia, keďže je jej u nás prebytok.
O ovciach sa vždy hovorilo, že z nej máme trojaký úžitok. Vlnu, mlieko, mäso. Spomenul by som aj štvrtý – spásanie lúk a pasienkov. Stavy oviec na Slovensku klesajú, možno aj kvoli problémom s „odpadovou“ vlnou.
Ovčej vlne sa budeme venovať aj v nasledujúcom článku. Pozrieme sa hlavne na jej vlastnosti. Túto tému sme otvorili pred nedávnom článkom – Prírodné materiály.