Priestor okolo nás tvoria prírodné zložky – hory, terén, lesy, vodstvo, údolia a umelé zložky, ktoré vytvoril človek. Architektúra, ako umelá zložka sa buď podriaďuje prírode, alebo architektúra mení celé prírodné prostredie. Architektonický priestor je (umelo) vytvorený staviteľskou činnosťou.
Priestor delíme na:
verejný priestor – je prístupný všetkým – ulica, námestie, verejný priestor vnútrobloku
poloverejný priestor – ide o miesto prístupné každému, konkrétne sa jedná o skupinu ľudí, ktorých niečo spája – priestor detského ihriska, športoviska či miestnej kaviarne
polosúkromný priestor – je prístupný obmedzenej skupine ľudí, ktorí sa poznajú – vstupná hala bytovky, predzáhradka bytového či rodinného domu ohradená plotom – cudzím je zamedzený vstup ale nie výhľad
súkromný priestor – jedná sa o miesto, ktoré patrí jednotlivcovi alebo vybranej skupine ľudí – byt, rodinný dom
Ďalej sa v tomto článku budem podrobnejšie venovať prvej skupine a to verejným priestorom. Slovné spojenie verejný priestor môžeme chápať ako miesto, kde trávime čas, komunikujeme a stretávame sa s ľuďmi, ale aj ako priestranstvo, ktoré sa nachádza medzi budovami. Vo viacerých mestách sa snažia o udržateľnosť, prípadne oživenie verejných priestorov. Na druhej strane nájdeme mnoho miest, kde kvalitné verejné priestory absentujú a tie čo existujú pomaly chátrajú, nie sú naplno využívané.
Dôležité úlohy verejných priestorov:
- poskytovať miesto pre činnosť rôznorodých aktivít
- vytvárať priestor pre sociálne kontakty
- podpora zdravého životného prostredia
- estetická funkcia
1. Poskytovať miesto pre činnosť rôznorodých aktivít
Verejný priestor námestia možno považovať za centrum alebo jadro mesta. Poskytuje miesto pre slobodné prejavy ľudí, ale aj priestor pre mestotvorné aktivity. Rôzne divadelné, tanečné a hudobné vystúpenia podporujú osobnostný rozvoj detí, mladých ale i dospelých. Ľudia prezentujú svoj talent, učia sa zvládať stres, čelia výzvam a obohacujú diváka. Pod aktivitami sa nemyslia len vystúpenia ale aj jarmoky, trhy či vinobrania.
2. Vytvárať priestor pre sociálne kontakty
Verejné priestory navštevujú rôznorodé skupiny ľudí. Priestranstvá ponúkajú ľuďom možnosť stretávania sa, komunikácie či nadväzovania nových kontaktov.
3. Podpora zdravého životného prostredia
Nevyhnutnú zložku verejných priestorov tvorí zeleň. Je súčasťou námestí, parkovacích plôch, ihrísk či ulíc. Komponuje sa ako alej, solitér alebo skupina. Zeleň neplní len estetickú funkciu. Podieľa sa na ochladzovaní priestorov, zadržiavaní vody, plní izolačnú funkciu a podporuje zdravie obyvateľstva.
4. Estetická funkcia
Verejné priestory bývajú zväčša doplnené drobnou architektúrou, mestským mobiliárom ale aj zeleňou, ktorá tvorí neodmysliteľnú súčasť verejných priestorov. Vo všeobecnosti by mali verejné priestory pôsobiť reprezentatívne, esteticky a mali by sa podieľať na kvalite mesta. Tieto miesta priamo vplývajú na to, ako miestni obyvatelia ale i návštevníci vnímajú mesto či obec, či sa s ním stotožňujú a ako tam funguje spoločenský život.
Na Slovensku existuje nadácia, ktorá sa venuje plánovaniu a tvorbe verejných priestranstiev za účasti verejnosti. Ich hlavným cieľom je, aby dané miesto spĺňalo potreby a predstavy obyvateľstva. Tým, že sa verejnosť od začiatku podieľa na premene mesta, stotožňuje sa s jeho novým prevedením a rastie počet ľudí, ktorí ho vnímajú ako svoj a budú si ho viac chrániť a vážiť. Vďaka spoločnému plánovaniu a budovaniu môže viesť k zlepšeniu vzťahov medzi ľuďmi a komunikácie medzi obyvateľstvom a úradmi, inštitúciami či architektom.
Cieľom verných priestorov je, aby napĺňali svoje funkcie (estetické, sociálne, fyzické…) a aby boli v rovnováhe. Je dôležité aby spĺňali potreby obyvateľov. Verejné priestory sú jedným zo základných ukazovateľov kvality mesta. Takéto novovzniknuté priestranstvá môžu prispievať k tomu, že ľudia napríklad neodhadzujú odpadky mimo smetných košov, sú ohľaduplnejší, starajú a zaujímajú sa o svoje mesto.
Verejný priestor dáva podnet na prehodnotenie hodnôt a je na každom, pre aké hodnoty sa rozhodne.