Vážime si vodu? II. časť

V poslednej dobe sa v architektúre a staviteľstve často a intenzívne hovorí napríklad o energetickej efektívnosti, rok 2020 sa s touto témou nezadržateľne blíži. Pasívne domy sú často označované ako niečo, čo by sme mali za pár rokov všetci dosiahnuť ako top v návrhu, stavbe, bývaní a šetrnosti k životnému prostrediu.

Myslím, že vzťah k životnému prostrediu je komplexnejší problém. Bol by som nerád ak by to vyznelo, že som odporca pasívnych domov – to vôbec nie, fandím im! Som skôr za to, aby si investor mohol sám vybrať, či chce pasívny dom, alebo mu „postačí“ nízkoenergetický dom.

To som, ale trošku odbočil, k tejto téme sa určite vrátim. Chcem tým povedať, že problematiku nemožno obmedziť len na šetrenie energií a množstva CO2 spojených s užívaním budovy, ale aj ako napríklad budova efektívne využíva pitnú a dažďovú vodu. 

Rád by som nadviazal na náš predchádzajúci článok od Danky Ukovej – Vážime si vodu? 

1) Voda v domácnosti,…voda v budovách.

Je pitná voda vhodná na splachovanie WC? Nedala by sa voda po sprchovaní, či kúpeli využiť ešte raz? Treba na všetko pitnú vodu? 

To je len pár otázok, ktoré nás napadnú pri zamyslení sa nad touto problematikou. 

Najlepšie si niektoré veci vyskúšať sám na sebe. Bežné denné „chlapské“ sprchovanie 🙂 , minie 10 – 15 litrov vody, ktoré by sme mohli následne využiť. Treba na to naozaj málo. Tým nemyslím aplikovanie v starších bytoch, ako je náš ružinovský byt na Ostredkoch, ani náročné rekonštrukcie, ale skôr použitie v novostavbách.

Stačilo by, ak by sa pri návrhoch domov počítalo s akumulačnými nádobami, ktoré by zberali vodu zo sprchy, vane, z oplachovania v kuchyni. Následne by sa táto úžitková voda mohla využiť napríklad na spomenuté splachovanie WC. Jednoducho samospádom o poschodie nižšie.

Druhým úspešným pokusom 🙂 bolo využitie čistej vody z kuchyne napríklad po oplachovaní ovocia a zeleniny. Boli sme sami prekvapení, koľko vody sme takto denne nazbierali. Celú sezónu sme s touto vodou zalievali dvanásť koreňov rajčín, ktoré sme si vypestovali od semienka, na našom balkóne. Navyše odstáta voda rastlinám viac prospieva. Cez najväčšie horúčavy v lete sme denne na polievanie minuli 4 – 6 litrov vody. Na malý balkón slušné číslo.

Máme jeden z najvalitnejších zdrojov pitnej vody v Európe, možno aj na svete, tak sa podľa toho aj k vode správajme. Mať kvalitnú pitnú vodu nie je samozrejmosťou. 

Spomeniem ešte jeden závažný problém, neviditeľný problém a to je znečistenie vody chémiou, liekmi, antikoncepciou…

2) Voda v meste, na poliach, v prírode.

Načasovaním som to trochu hlavne s touto časťou „prešvihol“, máme tu už jeseň a ochladenie, ale na sucho a následné prívalové dažde si ešte živo pamätáme.

Ako nakladáme s dažďovou vodou? Zachytávame ju? Hospodárime s ňou? Alebo ju len necháme odtiecť v kanalizácií spolu so splaškami?

Dažďová voda v meste

S dažďovou vodou sa v naších mestách nehospodári. Najčastejšie sa nechá odtiecť do spojenej kanalizácie. Ak prídu prívalové dažde, kanalizácia často nestíha a vznikajú záplavy.

Výrazným krokom by bolo oddelenie kanalizácie na dažďovú vodu od kanalizácie splaškovej. To je ale beh na dlhé trate a finančne náročné. Sú obce, ktoré nemajú ani „klasickú“ kanalizáciu, nie to delenú.

Ak ale vieme, že delená kanalizácia je potrebná a výhodná, prečo nerealizovať projekty kanalizácií (v tých obciach) už ako delenú kanalizáciu? 

Existujú ale spôsoby zadržiavania dažďovej vody v meste, obci, ktoré nevyžadujú delenú kanalizáciu, riešia zadržiavanie a a pomalé vsakovanie a využívanie vody lokálne. Lokálne myslím v obytnej zóne, štvrti, vnútrobloku.

Príkladmi zachytávania dažďovej vody sú retenčné plochy a nádrže, suché poldre, prírodné jazierká.

Dažďová voda na poli

Problém s dažďovou vodou, s jej nedostatkom a následne aj s jej prebytkom a záplavami máme aj na naších poliach. Sú to dôsledky z obdobia koletivizácie. Niekdajšia krajina rozdelená na menšie časti, polia, poľnými cestami s líniovou zeleňou musela ustúpiť veľkoplošnému hospodáreniu s prevažne jednou kultúrou na viac ako sto hektárových parcelách. 

Velmi pekne je problematika opísaná vo videu farmárskej revue (od 14:43).

Delenie veľkých polí, vytváranie alejí stromov a biokoridorov, striedanie plodín, atď. má veľký význam nielen ako ochrana pred záplavami, ale aj pred suchom a eróziou.

Dažďová voda v horských oblastiach

S dažďovou vodou sa u nás na Slovensku nehospodári. Kde tu sa vyskytnú dobré prípady, ktoré negujú predošlé riadky. Je ich zatiaľ veľmi málo. Verím, že sa to v najbližšej dobe zmení a kompetentní sa poučia zo zmeny klímy, zo zväčšujúceho sa sucha a následných záplav. Pravideľné zrážky nemusia byť samozrejmosťou

Prečítajte si tiež Ako zadržať vodu v krajine.