Tepelnotechnické požiadavky na výstavbu budov

V tomto blogu sa budem venovať „teplotechnike“ – tomu čo bolo, tomu čo je momentálne aktuálne a hlavne tomu čo nás už onedlho čaká. Zamerala som sa na zmeny v tepelnotechnickej norme.

Pri návrhu stavebných konštrukcií a budov sa musíme riadiť teplotechnickou normou STN 73 0540 – 2:2013 „Tepelná ochrana budov“, ktorá požaduje splnenie kritéria minimálnych tepelnoizolačných vlastností jednotlivých stavebných konštrukcií, t.z. maximálnej hodnoty súčiniteľa tepelnej vodivosti U (W/(m².K)). Postupným sprísňovaním požiadaviek po 1. 1. 2013 bolo potrebné dosiahnuť normalizované hodnoty (U_N), od 1. 1. 2016 platia ako normalizované (požadované) hodnoty označené ako odporúčané pre ultranízkoenergetické budovy (U_r1) a po roku 2021 (od 1. 1. 2021) budú platiť ako normalizované hodnoty odporúčané pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie (U_r2). Parametre stanovené normou pritom platia pre nové aj pre obnovené budovy, pri ktorých je to technicky, funkčne a ekonomicky realizovateľné.

Spotrebu energie na vykurovanie v podstatnej miere ovplyvňujú tepelnotechnické parametre stavebných konštrukcií. Na dosiahnutie parametrov takmer nulovej budovy sú nevyhnutné kvalitné obvodové konštrukcie, zásadné je aj využitie solárnych a vnútorných tepelných ziskov a pokrytie veľkej časti potreby energie z obnoviteľných zdrojov.

Ako to bolo:

Pred rokom 2013 (pred úpravou normy) boli tepelnotechnické požiadavky stavebných konštrukcií miernejšie. Zo strany investora každopádne aj lacnejšie, keďže náklady na  celkovú stavbu neboli také výrazne a dom sa riešil ako energeticky úsporný dom.  Postačovala štandardná hrúbka izolácie, zasklenie okien na báze dvojskla, žiadne využitie sekundárnych zdrojov energie, konvenčný vykurovací systém (radiátory).

Po roku 2013 (po úprave normy) sa výrazne zmenili tepelnotechnické požiadavky. Danú konštrukciu sme posudzovali na normalizovanú hodnotu (U_N) a dom sa riešil ako nízkoenergetický. Úspora energie vznikala hlavne kvôli:

• použitie kvalitnej masívnej tepelnej izolácie obvodového plášťa

• využitie nízkoteplotného vykurovania

• využitie solárnych prvkov (ziskov)

Ako to je:

V súčasnosti máme rok 2017, no nároky na budovu sa o niečo sprísnili a niekedy normalizované hodnoty sa stali hodnoty, ktoré sú v súčasnosti odporúčané (Ur1). Pre porovnanie, len pred 2 rokmi (čo nie je až tak dávno) nám postačovala hrúbka tepelnej izolácie približne 9 cm (súčiniteľ tepelnej vodivosti λ = 0,033 W/(m.K)). Tieto hrúbky sa však z hľadiska novej normy stali nedostatočné a dnes by ste potrebovali minimálne 13 cm izoláciu. Samozrejme, záleží aj od vlastností obvodovej steny (bez izolácie) akú použijeme a taktiež aj:

• využitie dokonalého tepelnoizolačného obalu domu,

• využitie rekuperačného systému – čo v praxi znamená regulované vetranie (so spätným získavaním tepla)

• využitie obnoviteľných zdrojov,

• zasklenia okien – izolačné trojsklo

• atď.

•  

Obr.1 Výber požiadaviek na hodnoty súčiniteľa prechodu tepla, U_R1 platné od 1.1.2016, U_R2 platné od 1.1. 2021  (zdroj: STN 73 0540-2: 2012, SÚTN) Obr.2 Výber požiadaviek na hodnoty tepelného odporu, R_R1 platné od 1.1.2016, R_R2 platné od 1.1. 2021  (zdroj: STN 73 0540-2: 2012, SÚTN)

Ako to bude:

No a s príchodom roku 2021, to čo platí dnes, už bude minulosťou. Nároky na stavbu budú ešte väčšie, a my budeme bývať a existovať (podľa môjho názoru) v jednej tzv. uzavretej škatuľke, no na druhej strane, budeme plne využívať všetko to, čo nám poskytuje naša matka zem. Speje to k výstavbe pasívnych domov, domov s nulovou spotrebou energie a dokonca k plusovým domom. Je to využitie hlavne:

• elektrickej energie z prírodného zdroja (veterná, solárna energia),

• energie na vykurovanie – pomocou tepelného čerpadla,

• vetracieho systému

• nútené s nevyhnutným spätným získavaním tepla,

• dažďovej vody – zavlažovanie záhrady, splachovanie toaliet

• osvetlenia pomocou LED svietidiel

• inteligentných systémov v dome – EPS, exteriérove elektronické žalúzie a pod.

Na záver len dodať, že sprísnenie požiadaviek na izolačné vlastnosti objektov prináša na jednej strane zníženie energetickej náročnosti stavieb a tepelných strát (čím nižšie tepelné straty totiž objekt má, tým väčšia je jeho energetická úspornosť a nižšie náklady na prevádzku), taktiež lepší komfort života, no na druhej strane, človek to pocíti hlavne vo financiách, keďže počiatočné náklady sú oveľa vyššie ako sa očakáva. Záleží už len od človeka, či je ochotný a schopný zainvestovať do svojho bývania.

Katarína Pavlíková