Ako vznikalo trenčianske café Sládkovič

Prvý krát sme sa za účelom obhliadky stretli s majiteľmi kaviarne v Trenčíne vo februári 2015. Odvtedy sme na rekonštrukcií pracovali až do otvorenia, ktoré bolo začiatkom júla…

Trenčiansky hrad, pohľad z Mierového námestia – kúsok od café Sládkovič

Stav pred rekonštrukciou

Pred začatím rekonštrukcie bola na tomto mieste vinárnička spojená s obchodom s umeleckým dielami a potrebami. Historický priestor má tri hlavné miestnosti s valenými aj krížovymi klenbami. Toto výrazne delenie kaviarne sme využili aj v návrhu.

zameranie priestoru, pôvodný obchod – vinárnička s umeleckými dielami a potrebami

Priestor po vysťahovaní predchádzajúceho nájomcu postupne ukazoval miesta, ktoré bolo treba „ošetrovať“ a riešiť. Čiže k prácam, ktoré vyplynuli z návrhov pribudli aj práce, s ktorými investori nerátali.

Vysťahovaný priestor pred rekonštrukciou, pohľad na budúci bar  Posledná miestnosť pred rekonštrukciou, dnes miestnosť Marína. „Napadnutú“ omietku sme (v celom priestore) po konzultácií so stavebnou firmou a majiteľmi dali odstrániť a „nanovo vyspraviť“.

Návrh

Návrh kaviarne prebiehal súčasne s realizáciou, teda len s malým predstihom.  V podstate finálne vizualizácie prišli až keď boli hrubé búracie práce, nová zdravotechnika, elektroinštalácie, nové omietky a podlahy už hotové. Majitelia kaviarne, Lukáš a Filip, potrebovali čo najskôr kaviareň otvoriť, ale aj týmto improvizačným riešením sme termín otvorenia jeden alebo dvakrát presúvali. Ako to už na stavbách býva, často sa mnohé veci poposúvajú.

Koncept kaviarne – vývojové škice

Sládkovič, Detvan, Marína

Prvú miestnosť sme venovali samotnému spisovateľovi, strednú miestnosť jeho významnému dielu Detvan a poslednú celoživotnej láske a taktiež významnému dielu – Maríne. Prvá miestnosť po vstupe spolu s barom najviac pripomína meštianske kaviarničky z predminulého storočia. Chodbou s „lietajúcimi knihami“ sa dostávame najskôr – napravo do ženských a mužských toaliet a priamo do miestnosti Detvan a následne do miestnosti Marína… 

Vizualizácie. Sme radi, že zrealizovaná kaviareň sa len minimálne líši od návrhu, začo patrí vďaka osvieteným investorom… 🙂   Bar – práce v plnom prúde  Miešačka v kaviarni. Oprava poškodených častí a „vyspravovanie“ si vyžiadali aj takéto riešenia.  Krb v Detvanovi

Krb

Hlavným zdrojom tepla v kaviarni je nový krb, navrhnutý tak, že dokáže pomocou integrovaného ventilátora a rozvodom vyhrievať aj vedľajšiu miestnosť Marína. Navrhnuté niky v sebe spájajú praktické a aj estetické riešenie na uloženie dreva. Ďalšou položkou s ktorou sa pred rekonštrukciou nepočítalo bolo nové vyvložkovanie historického komína. Ten starý mal nedostatočný ťah, na čo sme prišli až počas realizácie. 

 Počas realizácie bola väčšinou dobrá nálada 🙂  Montáž nábytkov – bar Krb s pódiom

Svetelný kábel

Jedným z netradičných prvkov, ktorý je aj po viac ako roku lákadlom, je „elektrický svetelný kábel“. Pri jeho montáži sme si užili srandu. Veľká vďaka patrí šikovným a trpezlivým majstrom.

Táto svetelná zostava pozostáva z dvojžilového kábla, špeciálnych napichovacích objímiek a dvadsiatichpiatich žiaroviek – edisoniek. Celá zostava je napojená na stmievač.

Mnohé prvky, vrátane niektorých svietidiel sme navrhli a aj vyrobili. V tomto prípade to boli svietidlá nad barom a svietidlá v „lietajúcich knihách“.   Marína pred inštaláciou medajlónu. V tejto miestnosti je podlaha vyskladaná z pôvodnej zachovalej laminátovej podlahy z celého priestoru.  

Sládkovičová miestnosť 

Táto miestnosť je venovaná Andrejovi Sládkovičovi. Prečo vlastne café Sládkovič? Pretože nejde len o spisovateľa, či jeho diela, ale vtip je tiež vtom, že jeden z majiteľov je spisovateľovým menovcom 🙂

 Pohľad od vstupu  Detvan 

Stredná miestnosť je venovaná Sládkovičovmu dielu Detvan a tak trochu aj slovenskému folklóru.

Veľký študovný stôl slúži presne tak, ako sme si predstavovali. Pre väčšie partie, na štúdium, prácu s notebookom… „…nielen historická osobnosť Maríny, alebo známe dielo, ale Maríny-ženy viacerých generácií, zachytené v dobových šatách a účesoch…“

V poslednej miestnosti sme použili ďalšie Sládkovičovo dielo Marína. Dominantou priestoru je drevený vlastnoručne vyrobený medajlón s jej podobizňou. 

Toalety kaviarne. Čierna patrí mužom a biela ženám.  Stolík namieru s platňou z masívneho dreva sme potetovali úryvkom z Detvana.  Ďalším netradičným prvkom charakteristickým pre kaviareň sú „lietajúce knihy“, ktoré ako keby vyliezali z vertikály knižnice na strop.  Orientačné svetlo s podobizňou Mony Sládkovičovej, sesternice, ktorá sa vydala do Itálie 🙂  Obraz vznikol ako prvoaprílový žart, …ale nakoniec si našiel aj svoje miesto v kaviarni 🙂 Ovce k nám už nejako patria 🙂  Tieto sme namaľovali do Detvana  Elektický svetelný kábel 

Realizácia kaviarne bola niečím iná. Každý kto sa do procesu zapojil, to bral tak, ako keby to bola jeho kaviareň. Veľa sa spravilo počas brigád, zapojila sa rodina, kamaráti. S lopatou behal Lukáš, s francuzákom Filip, vŕtali, rezali architekti… 🙂

Tá rodinná atmosféra sa potom plynule presunula aj do každodennej prevádzky a je to poznať.

Vďaka patrí všetkým, ktorí sa na diele podielali.  

…viac o kaviarni v časopise môjdom 4/2016, webe môjdom, v portfóliu… …alebo priamo v kaviarni 😉

Nazdravie! 

 

text:   Marek Pavlech

návrh a realizácia:   Ing.arch. Marek Pavlech, Ing.arch. Michal Paulišin

foto:   Marek Pavlech, Lukáš Sládkovič, Lucia šimková, Nora a Jakub